Autor: A. Sadiku, 8A, prevzaté z www.zilina.sk
„Keď ráno vstaneš, poďakuj za ranné svetlo, za svoj život a silu. Poďakuj za jedlo a za radosť zo života. Ak nenachádzaš dôvod k vďake, hľadaj chybu sám v sebe." (Tecumseh, Shawnee). Tento deň bol pre nás všetkých výnimočný a jedinečný. Keď sme 12. apríla 2012 prišli do školy, nedostávali sme žiadne známky, neskúšalo sa, ale predsa sme nadobudli toľko nových vedomostí o Indiánoch a kovbojoch. Počula som veľa príbehov o ich živote, ale tentokrát som ich zažila vďaka našim učiteľom na vlastnej koži.
Pripravili si pre nás množstvo aktivít, aby sme mohli spoznať život Karla Maya a jeho tvorbu aj indiánsku kultúru. Na začiatku sme sa spoznali s Veľkým Býkom. Aké prekvapenie! Veď to bol náš pán riaditeľ! Zrazu naša škola bola plná Indiánov, kovbojov, no nikde sme nevideli našich učiteľov, lebo aj oni sa prezliekli do rôznych kostýmov Divokého západu.
Najprv naša trieda vstúpila do westernového mestečka, kde sme stretli gangsterku, pani učiteľku Žikavskú. Učili sme sa zemepis. Riešili sme úlohy a prezreli prezentáciu o indiánskych kmeňoch podľa jednotlivých amerických regiónov.
Potom sme navštívili izbu Karla May, kde sme sa stretli s jeho vnukom, pánom učiteľom Bohiníkom, ktorý nám v nemeckom jazyku porozprával o živote svojho dedka a my sme vypĺňali po nemecky tajničky. Vtom očarujúca Ribana – pani učiteľka Bieliková, zmenila túto miestnosť na indiánsku kolóniu. V anglickom jazyku sme dopĺňali fakty o USA a indiánskych kolóniách. Nakoniec sme nakreslili a opísali jej portrét.
Hodina slovenského jazyka sa odohrávala vo westernovom SALOONE. Pani učiteľka Martinčeková ako barmanka nás čakala s puzzlami, z ktorých vyšiel obrázok Karla Maya. Na stoloch bolo veľmi veľa prázdnych fľašiek alkoholu, ale my sme to neboli... Skladali sme básničky a riešili zaujímavé úlohy. Museli sme využívať naše vedomosti zo slovenského jazyka a literatúry.
Ďalšou zástavkou bol dejepis s kovbojkou, pani učiteľkou Hrabákovou. Boli tam aj jej asistenti, ktorí nás doviedli na polia plné bizónov. Videli sme krátky film o bizónoch. Potom sme si vymýšľali pre seba indiánke mená. Bolo to výborné. Poslednou zástavkou bola výtvarná výchova s pani učiteľkou Halajovou ako Indiánkou. Vyrábali sme šálky a šperky. Pre nás všetkých to bolo niečo nové a zaujímavé, všetci sme si to užili.
Radi by sme sa našim učiteľom poďakovali za tento skvelý deň.
Ajshe Sadiku, 8A, prevzaté z www.zilina.sk
Prezentácia fotografií (KLIK).
