Misia sv. Cyrila a Metoda na Zaymuske
Tento rok slávime 1150. výročie príchodu solúnskych bratov na Veľkú Moravu. Túto významnú udalosť sme si pripomenuli workshopom s názvom Misia sv. Cyrila a Metoda na Zaymuske dňa 7.mája 2013. Príprava na túto akciu bola náročná, ale priniesla nám okrem poznania aj veľa radosti a zážitkov. Absolvovali ju žiaci 5. a 6. ročníka v piatich tvorivých dielňach. Každá z nich bola pomenovaná podľa sv. Sedempočetníkov.
Ak by v tento deň vošiel do našej školy náhodný okoloidúci, asi by zapochyboval, či je na správnej adrese. Vo vestibule by ho totiž privítal pán riaditeľ ako knieža Rastislav, učitelia a žiaci v dobovom oblečení.
Celú akciu odštartovalo krátke divadelné predstavenie, v ktorom knieža Rastislav posiela list cisárovi Michalovi a v ňom ho žiada, aby poslal na Veľkú Moravu vierozvestcov, ktorí by kresťanskú vieru sprostredkúvali v jazyku zrozumiteľnom pre veľkomoravský ľud. S pánom riaditeľom si v scénke zahrali aj naši piataci – Marek Juriga, Gabriel Berger a Jakub Kaduc. Ich skvelé výkony boli odmenené potleskom.
Potom sa už všetci mohli rozísť do jednotlivých tvorivých dielní.
Často počúvame aj o tzv. Cyrilo-metodskom poklade, ktorý so sebou priniesli bratia a ktorý kresťania slovanského pôvodu už stáročia opatrujú. Ale čo je vlastne tým pokladom? O tom sme uvažovali na našom workshope v náboženskej dielni, ktorá niesla meno sv. Nauma , a ktorú viedol náš pán kaplán Možiešik. V truhlici s pokladom sme nenašli kríže, kalichy či iné bohoslužobné predmety. Nebola tam ani hlaholská abeceda, ani knihy, preložené do staroslovienčiny, ako niektorí hádali. To všetko sú vzácne dary, ale nie sú tým najvzácnejším darom. V truhlici ležala jediná vec, vetvička viniča s korienkami a lístkami, pripravená na zasadenie. Bol to symbol, ktorý nám pripomenul Ježišove slová: "Ja som vinič, vy ste ratolesti." Pri práci so starobylou ikonou sme uvažovali nad zmyslom tohto symbolu. Každý jeden apoštol bol výhonkom Krista - viniča. Každý odniesol a zakorenil výhonok kresťanskej viery v inom kúte sveta. Jeden z nich, apoštol Pavol, zasadil kresťanskú vieru aj v meste Solún. V tom meste, z ktorého o 800 rokov neskôr vyšli bratia Konštantín a Metod, aby výhonok tej istej viery, toho istého Krista - viniča zasadili medzi našimi predkami. Vďaka nim sme dnes, po viac ako tisíc rokoch, aj my kresťanmi. Ježiš je vinič a my sme jeho ratolesti.
S pochopením tohto posolstva sa žiaci presunuli do literárnej dielne, ktorá niesla meno sv. Gorazda. A ako priblížiť posolstvo sv. Cyrila a Metda na hodine slovenského jazyka? Tejto neľahkej úlohy sa výborne zhostili p. uč. Hrdá a p. uč. Sedliaková. Dielňa sa začala dramatizáciou príchodu vierozvestcov na Veľkú Moravu. Po príhovore k slovanskému ľudu ich slovanskí poslovia privítali chlebom a soľou. O živote solúnskych bratov sa žiaci dozvedeli z rôznych kvízov, tvorivých úloh a súťaží. Vyskúšali si preklad slov do hlaholiky a mohli si zmerať sily v zostavení básne – cinquain. Báseň prepísali na vopred pripravený opálený papier, čím sa ešte umocnil estetický zážitok. Svoju predstavivosť, fantáziu, tvorivosť, rýchlosť a schopnosť pracovať v tíme mohli uplatniť pri skladaní puzzle s obrázkom solúnskych bratov. V závere hodiny vyučujúce vyhlásili výsledky, ktoré priebežne zaznamenávali na tabuľu.
Dejepisná dielňa nášho workshopu niesla meno sv. Angelára. Pod vedením Mgr. Bohiníka pracovali žiaci na štyroch menších stanoviskách, ktoré žiakom zaujímavým spôsobom predstavili nielen misionárske dielo solúnskych bratov, ale aj život našich predkov z dôb Veľkej Moravy. Okrem moravskej misie tu žiaci spoznali aj ostatné aktivity Konštantína a Metoda, aby mohli pochopiť ich misionársku činnosť v širšom kontexte. Prostredníctvom 3D modelov slovanských hradísk a palisád zasa mohli spoznať reálie života starých Slovanov na našom území. Na inom stanovisku zasa spoznali hlaholiku a sami sa popasovali s jej lúštením, keď sa snažili dopracovať k misijnému odkazu, ktorý im bol adresovaný. Tento znel: „Naša misia by bola zbytočná, keby nás ľudia nepočúvali. Buďte trpezliví a múdri a počúvajte svojich učiteľov.“ Poslednou zastávkou bol krátky film, ktorý rozširoval vedomosti žiakov o rôzne zaujímavosti zo života vierozvestcov.
Počas veľkej prestávky sme sa opäť zišli vo vestibule, aby sme si vychutnali ďalšie divadelné predstavenie v podaní žiakov 6.A. Započúvali a zahľadeli sme sa do sporu solúnskych bratov s Trojjazyčníkmi . Všetci sme držali palce, aby to dobre dopadlo a po vyhratom slovnom súboji sme mohli pokračovať ďalšou dielňou – zemepisnou.
Pomenovaná bola podľa sv. Klimenta, ktorý bol pokračovateľom Metodovho učenia po jeho smrti, a ktorý pravdepodobne spísal Moravsko-panónske legendy. Z nich štyri skupiny žiakov vytvárali svoje prezentácie. V prvej skupine spracovali horu Olymp a kláštor, v ktorom bratia prebývali; Konštantínovu cestu k Chazarom, nájdenie ostatkov pápeža sv. Klementa, ktorý tu bol zavraždený a hodený do mora. Druhá skupina sa venovala ceste bratov na územie Slovenska, pričom sa zamerala na mestá existujúce už v staroveku a poukázala na ich vývoj.
V tretej skupine sme sa vrátili k tematike sporu s Trojjazyčníkmi v Benátkach a venovali sa pamiatkam tohto mesta. Vo štvrtej skupine sme si vzali na mušku Rím - kostoly, v ktorých nechal Hadrián II. odslúžiť bohoslužby v staroslovienčine, chrám, do ktorého sa utiahol Konštantín na sklonku svojho života a prijal meno Cyril a napokon zomrel a spomenuli sme aj architektonické pamiatky mesta Vatikán. Po prezentáciách pracovali žiaci v tímoch, kde skladali skladačky, riešili tajničky, lúštili záhadné texty písané hlaholikou. Víťazné skupiny boli odmenené.
Čakala nás ešte jedna zastávka. Výtvarnú dielňu s menom sv. Sávu viedli p. uč. Halajová a p. uč. Križňanová. Žiaci si mohli vyskúšať, ako sa pracovalo v hrnčiarskych dielňach v 9. storočí. Vyučujúce žiakov oboznámili s najznámejšími veľkomoravskými pamiatkami, ktoré sa našli a zachovali na našom území. Po podrobných inštrukciách o tom, ako správne pracovať s hrnčiarskou hlinou, sa žiaci pokúsili sa vytvoriť repliky kaptorgy z Veľkej Mače a nádoby zvonovitého tvaru. Spočiatku to vyzeralo veľmi jednoducho, ale po chvíľke zistili, že až také ľahké to nebude, a poniektorým sa to podarilo až na druhý alebo tretí pokus. Výsledky však stáli zato. Hotové nádoby vyzdobili nápismi v hlaholike. Mnohí do nich vyrývali krásne posolstvá. A že hlaholika môže byť aj zábavná, sme sa presvedčili, keď chceli žiaci prekladať aj také slová ako čipsy alebo oriešky. Bolo krásne pozorovať spokojné tváre našich hrnčiarov. Počas práce nám zneli tóny staroslovienskej liturgie, ktoré dokresľovali príjemnú atmosféru.
Samotné tvorivé dielne dopĺňali aj iné aktivity, ktoré sme absolvovali v predchádzajúcich týždňoch. Na jednotlivých hodinách sa žiaci oboznamovali so životopisom vierozvestcov, maľovali obrazy, otláčali matrice z linolea, vytvárali plošné i priestorové projekty, makety obydlí Slovanov a iné... Výsledky sme zdokumentovali na nástenkách a paneloch, ktoré dotvárali estetickú stránku workshopu.
Na záver sme sa všetci opäť zišli vo vestibule, aby sme ukončili tento výnimočný slávnostný deň. Pani učiteľka Križňanová zhodnotila workshopa a poďakovala všetkým účinkujúcim. Šťastné a vysmiate tváre prezrádzali spokojnosť s prežitým programom. Okrem množstva zážitkov si deti odnášali aj malú pamiatku na výnimočný deň – záložky s tematikou solúnskych bratov, na ktorých boli aj výtvarné práce našich žiakov.
Veľké poďakovanie patrí p. riaditeľovi, p. kaplánovi, všetkým vyučujúcim a ich pomocníkom, ktorí dielne viedli, a žiakom 5. a 6. ročníka, ktorí dielne absolvovali a p. uč. Jančíkovej, ktorá ušila pre učiteľov a pána riaditeľa kostýmy. Veríme, že si vo svojich srdiečkach všetci dlho uchovajú spomienky na tento deň.
Tuti Halajová
