Nový rok beží, v jasličkách leží: Ktože, kto? Ježiško malý, obetovaný, na zemi. Už sa radujme, Bohu ďakujme: A za čo? Že nám dal zjavené to meno ctené, Ježiško. Ježiško malý, prijmi tie chvály na zemi. Daj po časnosti večnej radosti na nebi.

Ján hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“

Krstom Pána Ježiša, ktorý sme slávili včera, sa skončilo vianočné obdobie. Za dva týždne sme duchovne prežívali radostné chvíle. Začali 4. adventnou nedeľou a za tým nasledoval Štedrý večer, Božie narodenie, sviatok prvého mučeníka svätého Štefana, Svätých neviniatok, Sviatok Svätej rodiny, Silvester, Sviatok Panny Márie Bohorodičky, Zjavenie Pána – Traja králi. Iste viac ako po iné dni sme boli v radostnom slávení. No Vianoce môžu pokračovať. Včera som počúvala vysielanie svätej omše v slovenskom rozhlase. V modernom slovníku sa čoraz častejšie používa termín kouč – koučovanie. My, kresťania, si máme uvedomovať, že naším koučom je Ježiš Kristus. Ak sa budeme riadiť podľa jeho zákona lásky, potom v živote nezlyháme. Nájdi Boha a nájdeš zmysel života. Aké jednoduché, a predsa aké náročné. Koľko pokory k tomu potrebujeme. Aj tak najviac pokory má v sebe náš dobrý Boh. Keďže je najvyšší, nemá sa nad koho vyvyšovať. On môže len zostúpiť a ponížiť sa. Robí tak od počiatku. Pred sebou máme celý nový rok. Väčšina z nás si položila otázku: Čo mi prinesie? Skúsme sa však opýtať: Čo prinesiem ja? Koľko lásky som ochotný venovať druhým i sebe na slávu Božiu? Deti, nezabudnite každý deň ďakovať, prosiť o požehnanie, o pokoj, milovať svojich rodičov, poslúchať Boha v príkazoch, byť vernými v maličkostiach, odpúšťať druhým a prosiť o odpustenie tých, ktorým ste ublížili. Každého z nás Boh volá osobitne, pozná nás po mene, dotýka sa nás svojou láskou. Nebo je otvorené pre každého z nás.