Bol si verný nad málom, vojdi do radosti svojho pána.
Keď som bola ôsmačka, prišiel do školy spolužiak, ktorý priniesol po nemecky písaný list zo západnej automobilovej firmy. List chcel preložiť. Spolužiak sa veľmi zaujímal o automobily. Spolu s listom priniesol aj naozajstnú igelitovú tašku s reklamou automobilovej firmy. To vám bola novinka! Na obdobie pred novembrom 1989 mám aj veľa ďalších krásnych spomienok. Bohu však ďakujem, že nám dal talent – slobodu, v ktorej môžeme žiť dnes. A o tom je život.
Podobenstvá sú Ježišovými perlami pre nás.
Podobenstvo o talentoch Mt 25,14-30
Talent – to bola hodnota, ktorá sa rovnala 25 až 36 kilogramom zlata, najčastejšie však striebra. To by sme boli poriadne bohatí, keby sme vlastnili toľké zlato alebo striebro. Ježiš však upriamuje našu pozornosť na dary, ktoré sme dostali zadarmo.
Boh chce, aby každý dostával od druhých, čo potrebuje, a aby sa tí, čo majú osobitné „talenty“, podelili s ich dobrodeniami s tými, ktorí to potrebujú. Rozdiely pobádajú a zaväzujú ľudí k veľkodušnosti, dobroprajnosti a podeleniu sa s darmi.
„Rozdeľujem čnosti tak rozdielne, že nedám každému všetky, ale jednu dám jednému, inú druhému… Jednému dám predovšetkým lásku, druhému spravodlivosť, jednému poníženosť, druhému živú vieru… A tak som dal mnohé dary a milosti čností a iných duchovných a časných darov tak rozdielne, že som neudelil všetko iba jednej osobe, aby ste nevyhnutne mali príležitosť preukazovať si jeden druhému lásku;… chcel som, aby jeden potreboval druhého a aby všetci boli mojimi služobníkmi pri rozdeľovaní milostí a darov, ktoré dostali odo mňa.“
Boh nám prejavil nezvyčajnú štedrosť a dôveru. Dal nám rozum a slobodnú vôľu, aby sme sa rozhodovali, ako naložíme so zverenými talentami. Nezáleží na výsledku, ale na dobrej vôli dosiahnuť cieľ. To je pre nás šťastím a nádejou - ale i hrozbou: hrozbou, ak neukážeme dobrú vôľu; nádejou, pretože pre každého človeka je možné, aby ukázal dobrú vôľu voči Božiemu poriadku tak, ako ho poznáva vo vlastnom svedomí, nech sú predpoklady a okolnosti nášho života akékoľvek.
Každý človek sa musí odhodlať na vlastnú odpoveď. Dosiahnuť tento cieľ nestačí: nekradnúť, nevraždiť, chodiť do chrámu, dať pokrstiť svoje deti, prispieť na opravu chrámu... Je treba i ľudskými silami spolupracovať s Božou milosťou a snažiť sa o dokonalosť.
Možno ste si viacerí z vás začali klásť otázku: „Mám talent aj ja? A aký?“ Klasická odpoveď na to je: „Neviem. Asi nemám.“
Talent, to nie je len niečo viditeľné a hmatateľné. Niekedy je veľkým talentom človeka podporiť slovami, úsmevom a časom, vtedy darujeme kúsok seba, kúsok našej lásky. Deti, rozpoznanie talentov je vážna povinnosť. Máme prosiť Boha, aby naše talenty požehnával a On ich požehná. Ak ich necháme zakrpatieť, Boh nám to zúčtuje pri poslednom súde. Prosme Boha, aby nám dal aj silu prijať tieto talenty a rozdať ich iným. Boh nám v tom bude s láskou pomáhať.
Pane, prosíme Ťa, daj nám silu prijať talenty a rozdávať ich druhým, požehnávaj nás!
Pane, ďakujem Ti, že si ma obdaril jedinečnými talentami.
