Svieťte ako svetlá na svete a držte sa pevne slova života.
Svieťte ako svetlá na svete a držte sa pevne slova života.
Farizeji pokúšali Ježiša a radili sa, ako by ho dobehli v reči. Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a na ich otázku, čo si myslí, či slobodno platiť cisárovi daň, či nie, zobral denár a spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“
Odpovedali mu: „Cisárov.“
Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“
Čo to pre nás znamená? Pri krste naši rodičia a krstní rodičia položili na perinku s dieťatkom bielu košieľku ako znak čistoty a znak, že od tej chvíle patrí Bohu. Neviditeľný Boh sa stáva obrazom lásky v duši človeka.
A je tu denár teda minca, patriaca cisárovi. Ňou sa platilo. Veľa si môžeme kúpiť za dnešné eurá, no nie všetko sa dá nimi kúpiť. Naše skutky a konanie dobra majú hodnotu, ktorá otvára nebo a to sa kúpiť nedá. Pre vás, deti, ľahšie vysvetlenie. Má to byť harmónia modlitby a práce. Nezabúdať na modlitbu ani na
plnenie si svojich povinností, byť zodpovedný sám za seba.
Minulý týždeň som bola svedkom viacerých udalostí, no tri z nich z prostredia školy mnou zarezonovali.
Prvá. Vypočula som si problém dvoch žiakov: "Nechcem s ňou sedieť v lavici," zaznelo. Aké jednoduché oznámiť a žiadať výmenu spolužiaka. Ale Ježiš si predsa nevyberá. Správať sa k sebe slušne môžeme všetci navzájom a nemusíme byť ani super kamoši. Dohodli sme sa, že to skúsime a budeme sa za to modliť, aby sme si nevyberali. Vážme si jeden druhého.
Druhá udalosť. Príchod do triedy. Nezotretá tabuľa, lavice neusporiadané a v nich papiere, odpadky z ovocia, prázdne vrecká od čipsov. Že vraj týždenníci si nesplnili povinnosť. Ak dovolíte, len nezotretá tabuľa je vizitkou týždenníkov predchádzajúcej skupiny žiakov. Tie papiere a neporiadok je vizitkou každého jedného žiaka, ktorému nezáleží na tom, aby sa žiaci ďalšej skupiny cítili v triede príjemne. Napomínajte sa navzájom v konaní dobrých skutkov.
A tretí príbeh. Skupina žiakov, ktorá mohla zostať v priestoroch školského klubu počas prestávky. Niektorí boli radi, no niektorí sa chopili možnosti vyskúšať si svoju energiu na porušovaní školského poriadku. No nielen to, ale nebola prejavená ani najmenšia úcta k autorite. Bolo to bez slov: Prepáčte. Je nám ľúto. Otázky typu: Prečo tam boli sami? Kde bol dozor? sú zbytočné. My dospelí sme zodpovední za výchovu. Vychovávať máme tak, aby sme nehľadali príčiny. Vychovávať máme k zodpovednosti a k samostatnosti. Žiaci vyšších ročníkov, chcem vám povedať len toľko. Vážte si, že vám môžeme dôverovať. Nezneužívajte dobrotu a lásku. Skúste sa modliť za seba samých, aby vás Boh obdaril harmóniou modlitby a povinnosti. Veď Boh je tu. On pozná naše padanie aj naše vstávanie. V každom prostredí chce Ježiš povýšiť prejav našej drobnej lásky za najhodnotnejšie platidlo v našom živote. Amen.
Pane Ježišu, prosíme Ťa, daj, aby sme správne využívali pozemské dary a stále rástli v túžbe po nebeských dobrotách.
Pane Ježišu, ďakujeme Ti, že si naším svetlom a ukazuješ nám svoju múdrosť, aby sme vedeli dávať Bohu, čo je Božie.
Aj teraz ťa Boh pozýva k modlitbe. Je na tebe, ako prijmeš Jeho pozvanie. Verím a dôverujem vám, že svojím správaním a úprimnou modlitbou vyjadríte radostnú vďaku za pozvanie.
Svätý František a Hyacinta, orodujte za nás.
Matka Božieho milosrdenstva, oroduj za nás.
Svätý Ján Pavol II., oroduj za nás.
