Exkurzia siedmakov do Levoče, na Sivú Bradu a Spišský hrad
Streda 18.10. bola iná ako tie ostatné. Triedy VII.A a VII.B išli na exkurziu do Levoče a na Spišský hrad. Vstávali sme oveľa skôr ako inokedy, ale s radosťou, že uvidíme a zažijeme niečo nové. Trojhodinová cesta ubiehala veľmi rýchlo. Ranná hmla sa nenápadne strácala a našu cestu spríjemňovali nádherné scenérie prekrásneho Slovenska. Majestátne Vysoké Tatry, o ktorých čítame v básňach štúrovcov, nás sprevádzali v druhej polovici cesty. Netrvalo dlho a privítala nás slnkom zaliata Levoča. Autobus nás vyviezol až na Mariánsku horu, známe pútnické miesto, odkiaľ sa nám naskytli nádherné scenérie. Pán kaplán Gera odslúžil sv. omšu v peknom gotickom kostole. Bolo tam síce chladno, ale teplo na duši. Po nej sme sa prešli krásnou alejou do centra mesta Levoča. Chodník lemovali staré duby, ich lístie nám príjemne šuchotalo pod nohami. Za polhodinku sme boli v cieli. Navštívili sme Chrám sv. Jakuba, ktorý zdobí najvyšší drevený gotický oltár na svete. Je to dielo Majstra Pavla z Levoče. So záujmom sme počúvali pani sprievodkyňu, ako rozprávala o tomto monumente rezbárskeho umenia. Niet divu, že ho obdivujú návštevníci z celého sveta. Po návšteve kostola sme mali rozchod, obedňajšiu prestávku a obhliadku mesta. O 13.45 sme vyrazili na Spišský hrad. Cestou sme sa zastavili na Travertínovej kope Sivá Brada, kde vyviera minerálny prameň. Hore na kopci bola
stará kaplnka, odkiaľ boli tiež nádherné vyhliadky do okolia. Odtiaľ bol už len kúsok k poslednému cieľu našej cesty- na Spišský hrad. Svietil na nás už z diaľky a nedal sa prehliadnuť. Lemujú ho vysoké hradby. Slečna sprievodkyňa nás srdečne privítala a porozprávala nám o histórii tohto hradu. Patrí medzi najväčšie v Európe a natáčalo sa tu niekoľko filmov. Najviac sa nám páčila vysoká veža. Z nej bolo vidieť na celé okolie Spiša. Po spoločnej prehliadke hradu sme mali rozchod na hradnej lúke. Niektorí sa prešli po hradbách, iní sledovali obyvateľov hradu – sysle. Na hrade sme boli poslední návštevníci, a tak sme sa museli vydať na cestu domov. V autobuse sa ozýval smiech, krik a vôbec sme sa necítili byť unavení. Boli sme rozradostení a plní dojmov z exkurzie. Keď sme prišli do Žiliny, bola už tma. Bol to nádherný a výnimočný deň.
Celú fotogalériu si môžete pozrieť na našej fb. stránke Naša Zaymuska.
