Zamyslenie z 1. októbrovej rozhlasovej relácie
"Moje ovce počúvajú môj hlas," hovorí Pán, "ja ich poznám a ony idú za mnou."
Uplynulý týždeň bol pre mňa bohatým na udalosti. Priestranstvo v Petržalke známe ako Pápežská lúka sa zaplnilo množstvom veriacich, ktorí sa stali svedkami blahorečenia Titusa Zemana. Veľká udalosť pre celé Slovensko. Titus nehľadel na to, čo sa mu mohlo stať. Pochopil, že nebeský Otec ho poslal do vinice a on poslušnosťou lásky plnil jeho vôľu.
Ďalšou udalosťou bolo zoslanie darov Ducha Svätého na mladých birmovancov, duchovná obnova piatakov a duchovná obnova zamestnancov školy. Po týchto volaniach by bolo nádherné mať túžbu slúžiť Bohu.
V minulosti mali naši predkovia minimálne technické vymoženosti a odvolávali sa na svetlo zdravého rozumu. Dnes žijeme v dobe moderných technológií, projektov, wau zvolaní, pozitívneho myslenia a to všetko bez modlitby. A čo nám vlastne chýba? Svetlo zdravého rozumu. Unáhlenosť a rýchlosť doby, v ktorej žijeme, vedie k povrchnosti. Stávam sa svedkom urýchlených presunov, kedy si uvedomujem, že nielen autá sú rýchle. Skúsme si však spomenúť na to známe latinské festina lente – ponáhľaj sa pomaly. Je dobré zastaviť sa a občerstviť vo vinici Pánovej. Aby sme zatúžili spoznávať ho viac a viac. Dnes sa chválime množstvom akcií, vybavených esemesiek, hodinách na počítači, nahodených údajov do systémov, účasťou na rôzných školeniach a chýbajú stretnutia v tichu a v modlitbe. Vyhovárame sa na čas, ktorý nám berie práca. Tá sa v súčasnej dobe stáva modlou a čas sa stáva najvzácnejšou komoditou. Ako vraví Max Kašparú. Svet, v ktorom žijú katolícke rodiny a ich deti, stratil v tomto chaose hodnôt pevný bod. A tak, chválime sa tým, za čo by sme sa mali vlastne hanbiť a hanbíme sa pomaly za to, čím by sme sa mali chváliť. Katolícke noviny č.39.
Veď aj traja malí fatimskí pastierikovia František, Hyacinta a Lucia sa pri pasení veľa modlili. Zjavená Panna Mária ich v tom povzbudzovala a cez nich nechala odkaz: „ Robte pokánie a modlite sa.“
Je pekné, že v škole poctivý nálezca odovzdal mobil na vrátnicu. Niekto z neho však predtým vybral sim kartu. Obrazne povedané: „Obal zostal, chýba vnútro!“ Alebo. Ráno sa spoločne modlíme a počas dňa niekto nasype do čaju kriedu a nenájde sa nikto, kto by varoval toho, kto má ten čaj vypiť.
Počas prestávky kopneš, buchneš spolužiaka, prehadzuješ si jeho pomôcky. A keď ťa pani učiteľka upozorní, tvojou odpoveďou je, že sa hráte. Takto by som mohla ešte dlho pokračovať. Skúsme počúvať Pánov hlas, prajem vám k tomu túžbu poznania ako dar. On je moja i Tvoja nádej.
Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu:
„Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: „Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!“
Ale on odpovedal: „Nechce sa mi.“
No potom to oľutoval a šiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: „Idem, pane!‘“
Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“
Odpovedali: „Ten prvý.“
Ježiš im povedal:
„Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“
Pane Ježišu, prosíme Ťa, posilňuj nás v dodržaní slova.
Pane Ježišu, prosíme za seba samých, aby sme si vedeli vyvoliť vždy to, čo nám osoží pre večnosť.
Pane, ďakujeme Ti za mučeníka Titusa Zemana, ktorý navždy dosvedčil, že Kristus je Kráľ.
Ing. Renáta Šimková
