Zamyslenie po poslednej májovej nedeli

Odchádzam, ale prídem k vám a vaše srdce sa bude radovať.

Počas májových nedieľ prvoprijímajúce deti odovzdávali svoje srdcia Pánu Ježišovi. Mnohí z nás boli svedkami tejto slávnosti sviatostného prijatia Eucharistie. Srdcia detí sú naplnené láskou, nie sú prázdne. Srdiečko, ktoré máme na zlatej retiazke, môžeme časom aj stratiť. Srdce naplnené láskou k Bohu sa stratiť nemôže. Do neba prichádzajú radostne a tešia sa na stretnutie s Ježišom. 
Pred týždňom som videla film - skutočný príbeh chlapcov vo veku 10 až 15 rokov. Pred rokmi utekali zo Sudánu, aby si zachránili holé životy. Rodičov aj súrodencov im pozabíjali pred ich očami. Prežili peklo strastiplnej cesty, na ktorej prišli o svojich súrodencov. Keď zabili najstaršieho, ktorý bol ich vodcom, ďalší z nich prevzal po

ňom vodcovstvo a tak sa to opakovalo. Vodcu skupina rešpektovala a správala sa k nemu s úctou. Na svojom putovaní sa dostali do Kene a tu prežili 11 rokov v tábore pre imigrantov. Potom dostali povolenie vycestovať do Ameriky. Zaradili sa do života aj vďaka nezištnej pomoci americkej herečky, ktorá sa im snažila pomôcť. Ich srdcia napriek mnohým krutostiam, bolesti duší patrili po celý čas Bohu. Opatrovali si Sväté písmo, z ktorého si čítali a v ktorom hľadali posilu počas celého putovania. Pre mňa to bol veľmi náročný film, možno o to viac, že osobne poznám jedného mladého muža zo Sudánu. On aj jeho manželka prežili ani nie tak dávno podobné chvíle. Mladí ľudia otvorili naplno svoje srdcia a Ježiš, tak ako povedal, prišiel k ním, a ich srdcia sa radovali. Deti, zbierkou pre Sudán, ktorá bola v našej škole, sme určite pomohli tým, ktorí to potrebujú. A z toho nech sa radujú naše srdcia.
Pane Ježišu, prosíme Ťa, zošli svojho Ducha a vyslyš naše prosby, daj nech nás spája spoločná viera a vzájomná láska.
Pane Ježišu, prosíme Ťa, spravuj naše školské spoločenstvo a obdaruj nás duchom pravej nábožnosti.
Svätý František a svätá Hyacinta, orodujte za nás.