Zamyslenie z druhej májovej rozhlasovej relácie
Ja som dobrý pastier, hovorí Pán; poznám svoje ovce a moje poznajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. (Jn 10, 14)
Zazelenali sa polia, zo salašov vyháňajú na pašu ovečky. Mnohí z nás už boli na salaši, alebo pri turistických vychádzkach pozorovali, ako ovečky počúvajú svojho pastiera. Poznajú jeho hlas, jeho hvizd a poslušne idú za ním. Ak sa my necháme Ježišom zdvihnúť z hriechu, prijať Jeho milosrdnú lásku, získavame schopnosť vidieť život pohľadom ovečky, ktorú s láskou nesie Ježiš na svojich ramenách. Buďme vďační za našich duchovných pastierov, ktorí nás sprevádzajú v duchu Evanjelia. My ich môžeme sprevádzať modlitbami a horlivou prácou laikov, byť nápomocní v jednotlivých farnostiach. Modlime sa za duchovné povolania. Kňaza si totiž treba vyprosiť, aby bol múdrym a dobrým pastierom. Aby viedol svoje ovečky
správnou cestou, teda Božou cestou. Nie takou, ako si zmyslia ovce, ale takou, ktorá povedie k Bohu. Niekedy sa stáva, že nejaká ovečka vyjde zo stáda a zatúla sa. Myslí si, že keď pôjde vlastnou cestou, bude to mať ľahšie. Lenže nie vždy ľahká cesta vedie k správnemu cieľu. Dobrý Pastier nie je ten, ktorý ide za stádom, ale ten, ktorý vedie stádo a ide pred ním. Ježiš hovorí: „Moje ovce počúvajú môj hlas … a ony idú za mnou.“ Modlime sa teda dnes, aby nám Pán dal čím viac robotníkov, svätých kňazov vo vinici Pána, pretože od nich závisí svätosť stáda.
Pane Ježišu, prosíme Ťa, daj nám kňazov, daj nám svätých kňazov a učiň nás prístupnými ich náukam.
Pane Ježišu, ďakujeme Ti, si dobrý Pastier a poznáš nás.
Pane Ježišu, prosíme Ťa za deviatakov, požehnávaj ich darom ducha múdrosti pri prijímacích pohovoroch.
