Zamyslenie z prvej májovej rozhlasovej relácie

Pane Ježišu, daj, nech naše srdce horí, keď k nám hovoríš.

Pred niekoľkými dňami médiami obletela správa o tragickej smrti talianského cyklistu Michela Scarponiho. V pondelok tento cyklista vyhral prvú etapu okolo Álp a celý týždeň bol aktívnym jazdcom. V piatok po pretekoch so svojím masérom cestovali domov. Večer ešte uverejnil na Twitteri spoločnú fotografiu so svojimi synmi v dresoch. No a v sobotu ráno na tréningu blízko rodnej obce ho zrazil kamión. Bola to nešťastná nehoda. Kamión šoféroval 57-ročný vodič, ktorý cyklistu prehliadol. Čítala som túto správu v médiách. Čo ma nesmierne zaujalo, boli slová Scarponiho otca: "Dobre sa navzájom poznáme. Stratil som syna, ale myslím aj na neho." Aké veľké srdce otca, ktorý vo svojej bolesti nad stratou syna myslí aj na nešťastného šoféra.
Boh obetoval svojho Syna, aby ľudstvu priniesol spásu.