Zamyslenie z Nedele Božieho milosrdenstva

Uveril si, pretože si ma videl.
Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili. (Jn 20, 29)
Nedeľa po Veľkej noci sa vďaka sv. Jánovi Pavlovi II. začala nazývať Nedeľou Božieho milosrdenstva. Ježiš túži po tom, aby sme obraz Božieho milosrdenstva maľovali svojím životom. Najväčšie zázraky Božieho milosrdenstva sa dejú pri sviatostnom zmierení v spovednici. 
Istý kňaz z New Yorku pri návšteve Ríma stretol žobráka a zistil, že je to jeho kamarát vysvätený za kňaza. Stratil vieru aj povolanie. V nasledujúci deň išiel americký kňaz na audienciu k Svätému Otcovi a poprosil ho o modlitbu za priateľa

zo seminára. Na druhý deň on i jeho spolužiak dostali pozvánku na večeru s pápežom. Po večeri pápež požiadal odpadnutého kňaza, aby ho vyspovedal. Dojatý muž si vypočul spoveď Svätého Otca a prosil ho, aby sa mohol aj on jemu vyznať zo svojich hriechov. Potom ho Ján Pavol II. vymenoval za kaplána vo farnosti, v ktorej žobral a poveril ho starostlivosťou o bezdomovcov. 
Iba jedna jediná ľudská závislosť je dobrá a liečivá: závislosť od milosrdenstva, ktoré nám Boh nikdy neodmietne.
Pane Ježišu, ďakujeme Ti, že nám, hriešnikom, dávaš veľkú milosť pre večný život.
Pane Ježišu, prosíme Ťa, daj, aby sme boli otvorení pre veľkonočný dar viery a nádeje.
Svätá sestra Faustína, oroduj za nás.
Svätý Ján Pavol II., oroduj za nás.