Z marcovej rozhlasovej relácie

„Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ (Ján 4, 13-14) 
Samaritánka vyšla z mesta poškvrnená, ale vrátila sa ako obraz Cirkvi, bez škvrny. Vyšla, nesúc džbán, vrátila sa, nesúc Boha. 
Samaritánka – žena, ktorá bola mimo iných, nikdy nebola dosť dobrá. Ženy ju odsudzovali, časť mužov mala záujem nie ako o človeka, ale o ženu, ktorú si môžu kúpiť. Stretávala sa teda len s odsúdením až tak, že začala odsudzovať aj samu seba. Pravidelne na obed prichádza k studni, načerpať vodu, kedy tam nikto nie je. Až raz stretne muža sediaceho pri studni. To bolo prekvapivé. Ďalším prekvapením bolo, že tento muž sa jej prihovoril, oslovil ju a prosí o službu: „Daj sa mi napiť.“ Samaritánka si nepamätá, žeby ju niekto takto požiadal. Ježiš jej ponúka: „Keby si vedela, kto som, prosila by si ty mňa.“ Žena však odpovedá po svojom. My sme podobní tejto žene. Mnohokrát sa správame ako ona. Ježiš nám dáva obrovskú ponuku, dáva nám živú vodu. Kvôli hriechu sú často naše myšlienky zničené. Samaritánka verí len tomu, čo vidí a rozmýšľa, ako Ježiš naberie vodu. V živote rátame len s tým, čo je možné, čo vidia naše oči a čo si náš rozum dokáže vysvetliť. Ježiš nám dáva niečo, čo prichádza, nie zdola zo studne, ale zhora. 
Ako sa pozeráš ty? Nie si dosť dobrý? Nedarí sa ti modliť? Robíš chyby? Možno, že si niekedy rád, že nevedia, aký v skutočnosti si. A očakávaš vo svojom živote zázrak premeny

živou vodou? Boh má odpoveď na tvoje problémy. Ak zachránil mňa, tak zachráni, koho len chce. Túžiš po živej vode? Ak si smädný, tak poď a pi. Keby sme vedeli, aký je Boh skutočne dobrý, tak by sme neváhali ani chvíľu. On nám dáva živú vodu zadarmo a nezaslúžene.