Marcové zamyslenie

Zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie, počúvajte ho! 
(Mt 17, 5)

Sú v živote chvíle, keď je nám veľmi dobre. Chceme, aby tieto chvíle trvali čo najdlhšie. Zvykne sa hovoriť: Postoj chvíľa, si krásna. Aj apoštoli chceli zostať na hore Tábor, lebo im bolo dobre. Zjavil sa im Mojžiš a Eliáš. A tu zaznel Otcov hlas.
Keď vystupujú pútnici na horu Tábor, jeho vrchol je v nedohľadne. Spätné obzretie sa za sebou ponúka pohľad na osídlené miesta. Ísť za Ježišom neznamená stáť a obzerať sa späť. Hora Tábor má pre nás špeciálny význam,

odkrýva väčšiu odmenu než len výhľad tam dole. Nič z toho, čo sa nám javí nad naše sily, nie je neprekonateľné. Na hore Tábor sa uskutočnilo Premenenie Pána. Apoštolom sa dostalo výsady vidieť Ježiša v sláve u Otca a poznať, že Ježiš je priateľ, ktorý dokáže byť prítomný medzi nimi a byť aj pri svojom Otcovi. Ani jeden však nezostal hore vo vytržení. Premenili sa učeníci a ich požehnanie a povolanie sa naplní po zostúpení z hory Tábor. Aj my môžeme pocítiť prítomnosť Boha, nášho Otca, v modlitbe, môžeme vnímať jeho povzbudenia a inšpirácie. Naším povolaním je budovať vzájomné dobro, ale skôr ešte odstraňovať prítomné zlo. Naše kostoly, kaplnky sú miestami, kde sa s Ježišom môžeme stretávať. Vynaložme potrebnú námahu na stretnutia s ním a pocítime radosť. Pôstnymi predsavzatiami sa môžeme rozhodnúť vystúpiť do Božej prítomnosti na vrchol oslnený Jeho milosrdenstvom. Môžeme zísť aj do údolí vlastných pochybení. Neodíďme však nepremenení zo slávenia Ježišovho sviatostného premenenia. Veľký pôst je cestou k radosti a k slobode.
Pane Ježišu, prijmi naše prosby a buď pri nás, keď sa usilujeme o osobné premeny v duchu evanjelia.
Pane Ježišu, prosíme Ťa za nášho Svätého Otca Františka, ktorého štvrté výročie zvolenia za pápeža si dnešný deň pripomíname. Modlime sa za dar zdravia a síl v službe Božiemu ľudu, aby s vytrvalosťou hlásal pravé Kristove učenie.
Dnešný deň slávime 13. v mesiaci a to je deň fatimského zjavenia. Vo Fatime Boh zasahuje skrze Pannu Máriu použijúc tri malé, nevzdelané deti, ktoré nevedia ani čítať, ani písať. Naviac vekom sú veľmi mladučké, 10-ročná Lucia, 9-ročný František a 7-ročná Hyacintka. Tieto deti nám svedčia, že svätosť života možno pestovať už od najútlejšieho veku a v každom životnom postavení.
Pane Ježišu, prosíme Ťa pre nekonečné zásluhy Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie za obrátenie úbohých hriešnikov.