Zamyslenie z druhej januárovej rozhlasovej relácie
Autor: Ing. Renáta Šimková
Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. (Jn1, 14)Tým, ktorí ho prijali, dalo moc stať sa Božími deťmi. (Jn1, 12)
Po Vianociach sa život vrátil do bežnej reality. Z obchodov zmizol akoby švihnutím čarovného prútika vianočný tovar, prebiehajú výpredaje, žiaci píšu polročné písomné práce, študenti začali skúškové obdobie a bifľujú sa na skúšky, začínajú plesy, oceňovanie športovcov a ľudí z rôznych oblastí života.
Na Vianoce sme si povedali, že náš život má byť postavený na dôvere Bohu a životný zhon môžeme zmeniť na radosť.
Ako a čo máme robiť, aby sme sa k sebe správali ako na Vianoce? Stačí, keď budeme k sebe ohľaduplní, ochotní konať dobro.
Kde nabrať však silu na tak odvážne predsavzatie? Máme veľkú pomoc živiť sa Slovom, lebo len tým, ktorí ho prijali, dalo moc stať sa Božími deťmi. V piesni, ktorú radi spievame, sú slová: "Sme Tvoje ovečky, malé a voňavé, čisté a radostné, Tebou ľúbené. My milujeme Kráľa a on ľúbi nás." To je odpoveď na naše každodenné Vianoce.
Pane Ježišu, prosíme Ťa, daj, aby sme boli tvojimi čistými a radostnými ovečkami.
Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že si sa stal naším Kráľom a ľúbiš nás.
