Zamyslenie po tretej adventnej nedeli

Duch Pána je nado mnou; poslal ma hlásať radostnú zvesť chudobným.

Radosť – slovo, ktoré veľmi citlivo vnímam vo svojom srdci. Nie preto, že by som nejakú mimoriadnu prežívala. Mám obyčajný pracovný deň, od rána sa v kabinete pripravujem na bežné denné záležitosti. Čakala som na dievčatá, ktoré prídu na reláciu, čakajú ma žiaci v triedach, popoludní pracovná porada a tak...A predsa slovo radosť rezonuje a rozmýšľam, prečo nám Boh prikazuje, aby sme sa radovali. Prečo sa mám radovať? Odpoveď je....
... lebo skutočná radosť nie je záležitosť pocitov.
Je to radosť z vykúpenia, zo záchrany od večnej smrti. Radosť z blízkosti Boha.

Radosť zo slov Svätého písma. Radosť zo sviatostného života - krst, Eucharistia, birmovanie, zmierenie, manželstvo, dúfam, že raz aj pomazanie chorých. Radosť z modlitby. Radosť, lebo príde Pán.
Všetky tieto radosti sú radosťami viery. Radujem sa v Pánovi, lebo verím, že toto všetko a ešte mnoho iného mi dal, dáva a ešte dá. Ak mi pritom niekedy ako bonus dá aj vonkajšiu radosť, je to krásne, ale nie podstatné.
Vnímam však aj iné radosti. Radosť z hudby, z dobre odučenej hodiny, radosť z darovaného úsmevu, radosť z oddychu, z bozku milovaného človeka, radosť z odpúšťania, z dobrej knihy, zo stretnutí s priateľmi, z dobrej večere, či obeda a mnoho iných.
Vieš, že môžeš urobiť radosť samotnému Bohu? Ako? No predsa svojou radosťou vo viere. Ešte dnes sa môžeš stať novým človekom v Ježišovi Kristovi a povedať: „Mária, radujem sa s tebou, lebo si požehnaná medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života..."
Pane, prosíme Ťa, pomáhaj nám, aby sme sa stávali radostnými vo viere a mohli sa radovať spoločne s Máriou z narodenia jej Syna a nášho Boha.