Zamyslenie po druhej adventnej nedeli
Autor: Ing. Renáta Šimková
„Hlas volajúceho na púšti: "Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“ (Mt 3, 3)Príďže k nám, Ježiško, príďže, ale isto, bo v našej chalúpke pre Teba máme stále miesto. Vedú k nám chodníčky snežíkom bielené, v izbietke obrázky svätých sú na stene. Mamička dobrá je. Od veľkej radosti v izbičke za stolom, rada Ťa pohostí. Detičiek veľa až, zídu sa okolo, aby tu, Ježiško, smutno Ti nebolo.
Príďže k nám, Ježiško, podáme Ti za to slovenské srdiečka, čisté ako zlato.
Druhá svieca adventná. Keď čakáme príchod vzácneho hosťa, tak sa staráme, aby sme nezmeškali jeho príchod. Zaspať túto príležitosť – príchod Mesiáša - neznamená len prísť o nejaké hmotné statky, ale prísť o večný život. Nie je to čakanie na niečo, ale na Niekoho, kto má moc zmeniť náš život, premeniť ho. On vlastne neprišiel. On stále prichádza do každej rodiny, do našich vzťahov, do srdca každého jedného z nás. Potrebujeme Ho, aby nás obdaroval svojou prítomnosťou, svojou láskou a pokojom.
V piesni od skupiny Lojzo sú slová: "Každý deň budú vraj Vianoce, ticho šepkajú ľudia po vonku. Už sa nám pozlátko ligoce. Čo však ukrýva? Iba kamienok či sladkú salónku?"
Bude pekné a zaujímavé, keď si pomaličky uvedomujeme, že nám nestačí pozlátko, ani to, čo ukrýva iba kamienok, na ktorom si môžeme vylámať zuby.
Nech je to skutočné obrátenie spojené so slzami pokánia, z radosti objavu modlitby ako osobného rozhovoru s Bohom, z čítania Svätého písma, ktorého texty sa mi zrazu veľmi trefne prihovárajú, radosť zo spoločenstva, v ktorom stretávam Ježiša, zo stretávania sa s ním vo sviatostiach. Otváram Ježišovi aj naďalej svoje vnútro.
Pane, prosíme Ťa, privádzaj nás k pokániu, k radosti zo stretávania sa s Tebou v dôvere nekonečnej lásky.
