Zamyslenie z poslednej októbrovej rozhlasovej relácie

„Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

(Lukáš 18, 14)

Raz večer sedel akýsi dedinčan na prahu  svojho domu a odpočíval po vykonanej práci. Šiel okolo človek a on si pomyslel: „Tento človek je určite lenivec, nepracuje a celý deň len vysedáva.“ O chvíľu išiel okolo ďalší človek a ten si povedal: „Isto tu striehne aby niekoho okradol.“ A ešte prešiel ďalší neznámy, ktorý si povedal: „Iste veľa počas dňa pracoval a teraz tu zaslúžene odpočíva.“ O tom mužovi, čo sedel na prahu svojho domu, mnoho nevieme.  Ale o tých troch môžeme povedať veľa: prvý bol lenivec, druhý zlodej a tretí pracovitý človek. Všetko, čo povieš, hovorí o tebe, najmä keď hovoríš o niekom inom.

Do chrámu vošli dvaja muži sa modliť. Jeden bol farizej a druhý mýtnik. Farizej sa nemodlí, ale sa rozpráva sám so sebou. Jeho vlastná dobrota mu tak zatienila  srdce, že v ňom už nezostalo miesto pre nikoho. Ani pre Boha. Začal sa porovnávať. To v našom živote robievame aj my. Na ducha porovnávania si treba dávať pozor – môže nás to oberať o radosť z viery. Je tu druhý muž - mýtnik

a ten stojí celkom vzadu – pokorne a s dôverou Bohu. Naplno si uvedomoval svoju hriešnosť a nehodnosť. To bola jeho modlitba. Boh o nás a o všetkých našich hriechoch  vie. Nezaoberajme sa nimi, myslime na to, ako nás miluje, ako sa o nás stará, požehnáva potrebnými milosťami, aby sme radostne prijímali smerovanie do večnosti zotrvaním v jeho láske.   Každý z nás sa potrebuje polepšiť, či nie?  A to je cesta pre nás. Nebudeš sa trápiť, ako si v živote počína tvoj blížny, nebudeš mať na to čas, ak budeš od rána do večera ďakovať Bohu.

Pane, ďakujeme Ti za to, že nás miluješ takých, akí sme.

Pane, ďakujeme Ti za to, že pomocou Tvojej milosti sa Ti pripodobňujeme.