Zamyslenie

Nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde? (Lukáš 18,8)

Deti, Boh nás stvoril na svoj obraz. Máme hlavu, nohy, ruky. Ruky používame, aby sme písali úlohy, umývali riady, upratovali, hrali rôzne hry. Lenže ruky sa dajú použiť aj vtedy, keď chceme spolužiaka udrieť, sotiť, prípadne sa pobiť. To by sme však nemali robiť, nemali by sme ich používať na tento účel.

Svoje ruky by sme mali používať na modlitbu, aby Syn človeka pri svojom druhom príchode na zem našiel vieru. Musíme bdieť a modliť sa. Nepretržite potrebujeme prosiť Boha s vierou o to, čo si potrebujeme vyprosiť. Naše modlitby by mali byť plné dôvery, vytrvalé, môžeme hovoriť smelo o svojich plánoch,

túžbach, nebáť sa to povedať úprimne za seba i svojich blížnych, za naše školské spoločenstvo, za učiteľov i svojich nepriateľov. Potrebujeme prosiť o každodenný chlieb, odpustenie a silu odolávať rôznym pokušeniam. Takúto krásnu príležitosť na spoločnú modlitbu máme každý pondelok ráno, celou školou v rovnakom čase sa v každej triede ponoríme do tajomstva spoločnej modlitby. Začínať takto týždeň je pre nás veľkým darom. Môžeme nadobudnúť tak prepotrebný pokoj. Opatrujeme si tento dar s láskou k Bohu, ktorý nás má skutočne rád.
Pane, prosíme Ťa, nauč nás vytrvalosti a dôvere v modlitbe.
Pane, prosíme Ťa, daj, aby sme modlitbu vnímali ako radosť dňa.