Zamyslenie z prvej októbrovej rozhlasovej relácie

Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: „Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.“      (Lukáš 17, 10)

Včera nás Pán Ježiš nazval neužitočnými sluhami. Je to také mätúce vyjadrenie. Pochopiteľne nehovorí nám tým, že sme neschopní a nanič, ani to, že naše skutky sú zbytočné a nemajú význam. Podstata spočíva v tom, že všetko, čo robíme pre Pána a pre Cirkev, prehlbuje našu vieru. Ježiš chce, aby sme boli pokorní a prehlbovali si vieru.. Sám sa zriekol svojej božskej prirodzenosti a bezvýhradne poslúchal svojho Otca. 
Mnohokrát sa prihlásime na rôzne cvičenia, kurzy a krúžky, presne na čas, stanovený deň, chodíme na všetky tieto aktivity. Čo keby sme s takouto presnosťou boli každý deň užitoční aj Bohu? Byť neužitočný však neznamená

niečo zlé, je to len pokorné uznanie toho, že som Božie dieťa, vykúpené, povolané a pripravené budovať Božie kráľovstvo. Lebo každý dar je dielom Božích rúk a každý dobrý skutok je znakom pôsobenia jeho milosti v našom živote. 
Pane, prosíme Ťa, nauč nás prehlbovať si vieru.
Pane, prosíme Ťa, nauč nás slúžiť Ti pokorne a verne.