Prijímaním svojho kríža posilňujem vieru - pondelkové zamyslenie

Dnes začnem otázkou pre vás, deti. Za koho pokladáte Syna človeka? Túto otázku dostali apoštoli, kedy mali dať Ježišovi jasnú jednoznačnú odpoveď. Chcelo to vyznať priamo vieru v Neho. A tak je to aj v súčasnej dobe. Nezáleží mu na tom, čo o ňom hovoria iní. Záleží mu na tom, čo cítim v tomto okamihu vo svojom srdci ja. Aká je moja viera v každom okamihu života. Mnohokrát prosíme Boha o uzdravenie, o silu a naše modlitby sú vypočuté. Dobre sa nám darí, všetko nám vychádza podľa plánov a plnia sa nám životné sny. Čo však vtedy, ak nás niečo prekvapí, aj vtedy máme veľkú vieru? Takúto udalosť som osobne prežívala zo štvrtku na piatok, kedy bola moja dcéra v túžobnom očakávaní svojho prvého dieťatka. Vyskytli sa zrazu závažné komplikácie, ktoré ohrozovali život mamičky i dieťatka. Ocitla som sa v situácii čakania a modlitby, vtedy vlastne ani nič iné nemôžete robiť. Modlila som sa v kaplnke, v kabinete a aj s mojimi ôsmakmi v triede. Keď som im oznámila, že ich prosím o modlitbu za budúcu mamičku a tou mamičkou je moja vlastná dcéra, nastalo ticho. Ticho pred modlitbou. Po spoločnej vrúcnej modlitbe v triede opäť zavládlo také ticho, ktoré si zapamätám do konca

môjho pozemského života. To ticho liečilo ubolenú dušu, to ticho vyjadrovalo pochopenie detských či už skoro dospeláckych duší, to ticho bola hlboká viera a trvalo niekoľko minút do skončenia hodiny. Hodiny života. Pre mňa to boli krásne a jedinečné chvíle, kedy ako triedny učiteľ spoznáte ovocie svojej duchovnej práce bez slova - ticho a s hĺbkou Božej lásky. Vy viete a cítite, že Boh vás nikdy neopustí. 
No a na záver: V piatok popoludní sme privítali na tomto svete malé stvoreniatko, Emku. Tešia sa spoločne s mamičkou a celou našou rodinou zo života. Vďaka Ti, dobrý Bože.

Pane, posilni našu vieru prijímaním svojho kríža, vyslyš naše prosby a veď nás kráľovskou cestou kríža k slávnemu vzkrieseniu.
Pane, posilni nás, aby sme Ťa spoznávali cez jedinečnú hodnotu lásky.

Kajúca hriešnica
Včerajšia udalosť o kajúcej hriešnici sa vyskytuje iba v Lukášovom evanjeliu. Ježiša pozval do svojho domu farizej, ktorý bol svedkom odpustenia hriechov tejto žene. Zachránila ju viera a mohla odísť v pokoji. Podľa sv.Ignáca z Loyoly sa stretávame s troma kategóriami ľudí. Prvú skupinu tvoria tí, ako spomínaný farizej, ktorí sa nechcú zmeniť a hriešne žijú každodenný život. Druhú skupinu tvoria tí, ktorí sa chcú zmeniť. Takým bol aj kráľ Dávid. Dokázal uskutočniť veľké diela, lebo ho požehnával Pán. Stúpla mu však sláva do hlavy, čo ho priviedlo k hriechom. Iba ľudia z tretej skupiny chcú a celý svoj život vložili pod Kristovu moc. Kajúca hriešnica prejavila otvorenosť v službe otroka, ale aj úprimnú ľútosť a predovšetkým lásku a preto sa jej odpustili mnohé hriechy. Sú to Božie dary nekonečnej lásky a pokoja, teda ovocie Ducha Svätého. 
Do rúk sa mi počas víkendu dostala útla knižočka Recept na dobré manželstvo, ktorej autorom je otec jednej našej žiačky a zároveň manžel mojej kolegyne Marty. Pri čítaní prvých riadkov sa nám ponúka termín synonymum dobrého manželstva prívlastok šťastné. Môže byť niečo viac? Môže. Bezpochyby je to láska. Lebo len Láska prináša napokon aj šťastie. Šťastie nie je cieľom. . Dnešní ľudia sú ochotní za kus dobrého pocitu urobiť čokoľvek, rozbiť vzťahy v rodine – opustiť manžela, manželku, deti, na pracoviskách v mene osobného emocionalizmu a pozitivizmu zapredať základné kresťanské hodnoty. Je to v mene práva na šťastie. V mene dobrého pocitu. 
Cieľom nášho života nie je dobrý pocit šťastia, cieľom nášho života má byť láska. Láska to je BOH. Láska kajúcej hriešnice zachráni aj nás. Zakúsme vlastnú kajúcnosť a inšpirujme sa Božím milosrdenstvom, veď niet nič dokonalejšie, je to Dokonalosť sama.
Pane, prosíme Ťa, daj nám lásku a vieru kajúcej hriešnice.
Pane, prosíme Ťa, ochráň nás pred súžením, aby sme si uvedomovali svoje hriechy a pokáním napravili škody spôsobené zlým príkladom.
Pane, prosíme Ťa za novokňazov, aby mali radosť a boli nositeľmi Božej lásky a milosrdenstva vo svete.