Zamyslenie na tento týždeň

Pokoj vám. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. To sú slová zo včerajšieho evanjelia. Týmito slovami pozdravil Ježiš apoštolov vo večeradle a následne im dáva moc odpúšťať hriechy. Dostávame túto milosť Božej Lásky, Boh nemá rád hriech má rád hriešnika. Duša človeka nadobudne potrebnú milosť pokoja, ak v ľudskom srdci zavládne zmierenie. Aj v jednotlivých častiach svätej omše zaznie viackrát: "Pokoj s vami." Tiež si dávame znak pokoja: Pokoj a bratská láska nech je medzi nami. V bežnom dni niekedy vyslovíme aj vetu: "Potrebujem pokoj. Daj mi pokoj, chcem pracovať, chcem sa sústrediť." Tak potrebný pokoj pre dušu človeka. Pán má s nami svoj plán. 
Deti, vy veľmi radi modelujete z hmoty rôzne predmety, postavy. Na začiatku je to len zmes, ktorá sa postupne pod vašimi rukami mení na požadovaný predmet, či postavičku. Chcete tú homogénnu zmes pretvoriť na niečo, čo vám alebo vašim blízkym urobí radosť.
Život nám pripravuje rozličné chvíle a udalosti, kedy pocítime obavy, strach, nepokoj a máme chuť zobrať život do svojich vlastných rúk. Vtedy zabúdame, že sme Božie deti a zároveň zabúdame na dôveru Bohu. On je ten, ktorý nás drží pevne v svojom náručí a neopustí nás po všetky dni života. 

Pri tvorbe tejto relácie mi prišla na myseľ príhoda, ktorá sa udiala pred pár rokmi. Mali sme v škole dievčatko, ktoré zomieralo na leukémiu. Jej mama mi rozprávala o posledných chvíľach života svojej dcérky. Držali sa za ruky a ona odchádzala do večnosti so slovami piesne: „ Nebudem sa báť, lebo Ty si so mnou, Pane môj.“ Aká veľká dôvera Bohu bola v srdiečku malého dievčatka, dnes už anjela v nebi. Pre mňa osobne to bol veľmi silný zážitok. Kiežby sme aj my mali takú dôveru v rôznych životných situáciách, zomierali denne strachu a žili dôverou Bohu.

Pane Ježišu, prosím Ťa, daj nech nezabúdam, že s Tebou som v bezpečí.
Pane Ježišu, prosíme Ťa, zveľaďuj v nás účinky veľkonočného tajomstva. 
Pane Ježišu, ďakujem Ti, že do mňa vkladáš dôveru.