Zamyslenie vo Veľkom týždni

Medzi Olivovou horou a Betániou je Betfage - miesto, ktoré za čias Ježiša Krista bolo vysadené olivami a figami a v preklade znamená dom zelených fíg. Tu sa stretáva s Lazarom a jeho sestrami Máriou a Martou pri svojich cestách do Jeruzalema. Z Betfage Ježiš začína na osliatku svoj slávnostný vstup do Jeruzalema. Deje sa tu niečo veľké, čo zachytí všetky vrstvy národa, túžobne očakávajú Mesiáša. Stínajú palmové ratolesti, prestierajú svoje plášte na cestu, po ktorej pôjde na osliatku Pán Ježiš. Už dávno to ohlasovali proroci Izaiáš a Zachariáš. Pán Ježiš ide do Jeruzalema, aby prevzal vládu, ale nie takú, akú si predstavovali zástupy. Jeho poslaním je získanie vlády nad hriechom, smrťou a peklom. Zástup najprv kričal: „Hosana synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach!“ a neskôr kričia: „Ukrižuj!“ A to je často aj v našich životoch problém. Kým je všetko dobré, sme zdraví, máme

zamestnanie, peniaze a dostatok chleba, sme s Pánom Ježišom kamaráti, ale ak od nás žiada niečo ako obetu, niet nás – zanevrieme, vyhovárame sa, nevidíme, nepočujeme. 
Emeritnému biskupovi Andrejovi Imrichovi sa stala v Bratislave istá udalosť. Raz ešte ako kňaz cestoval električkou a prisadla si k nemu pani, ktorá sa pustila s ním do rozhovoru. Rozprávala, že od istého času je ochotná za vieru aj do ohňa skočiť. Má syna, ktorý ochorel na rakovinu a lekári mu nedávali nádej na ďalší život. Modlili sa za neho celé dni, týždne a Boh ju vypočul. "Viete, syn sa uzdravil, a preto som ochotná pre vieru urobiť čokoľvek." Kňaz sa zamyslel a položil jej otázku: "Pani, a keby Vám bol Pán Boh syna povolal, aj vtedy by ste za vieru skákali do ohňa?“
Ježiš svojou poslušnosťou plní vôľu svojho Otca a učí nás Láske. Nezostúpil z kríža, ukázal nám najväčšiu hodnotu na svete i v nebi - LÁSKU.