Foto: Duchovná obnova učiteľov a zamestnancov

19.-21. september 2013

V polovici septembra potešil našich žiakov oznam o riaditeľskom voľne, ktoré dostali z dôvodu trojdňovej duchovnej obnovy učiteľov v Šípkovej. Tento netradičný čas tradičných cvičení bol naplnený množstvom povzbudivých slov z príhovorov nášho pána kaplána Jozefa Možiešika, piesňami, úvahami, rozhovormi, slávením svätých omší i možnosťou prijať sviatosť zmierenia. Nosnou témou všetkých príhovorov i čítaní bola identita katolíckej školy a učiteľa.

„Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.“ (Lk 2, 46-57)

 Zamýšľali sme sa nad otázkou, čo je škola. Je to miesto, kde sa stretávame s deťmi a ich rodičmi, s kolegami, kde sa učíme, kde vychovávame, kde nadväzujeme priateľstvá, kde riešime každodenné starosti, kde sa delíme o drobné i väčšie radosti, kde pomáhame, kde sa pýtame, kde odpovedáme, kde hľadáme, kde nachádzame, kde...

Jedna múdra definícia hovorí, že škola je miesto, kde sa prostredníctvom systematického a kritického osvojenia kultúrnych hodnôt realizuje všestranná formácia žiakov... My sme tí, ktorí majú žiakov všestranne formovať – tvarovať. Toto je však cieľom učiteľov (a nielen ich, ale aj všetkých zamestnancov) každej školy. Čím sa teda líši katolícka škola od tých druhých? Tým, že my to musíme, chceme, môžeme robiť inak. Pretože nás vedie ten najväčší Učiteľ.

A na záver niekoľko myšlienok z tém našich prednášok:

• Niekedy musíme hovoriť aj veci, ktoré druhým nie sú príjemné. Tak ako Ježiš cítil, že musí niečo povedať Šimonovi , keď bol u neho na návšteve (Lk 7, 36 – 50). Ak mal byť verný pravde, musel byť aj netaktný. Hovorme vždy pravdu, buďme konštruktívne kritickí, ak je v hre dobro slabších, a to aj vtedy, keď budeme riskovať, že stratíme vlastnú popularitu.

• Stali sme sa učiteľmi, lebo nás povolal Boh. Usilujme sa o spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť a miernosť.

• Žime dôstojne podľa povolania, ktorého sa nám dostalo, so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajme sa navzájom v láske a usilujme sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja - ako nás vyzýva apoštol Pavol (Ef 4, 1–7, 11-13).

Pán kaplán, ďakujeme za Vašu trpezlivosť, s akou ste nás počúvali, za slová, ktoré nám priniesli úľavu na duši, za to, že ste s nami.

Tuti Halajová